Tak takto sme sa stretli koncom júna 2001 v rekreačnom stredisku Remitáž v Jelenci pri Nitre. Stretávka bola síce naplánovaná ešte južnejšie, spomínalo sa Komárno, Benátky a Kapské Mesto, ale Lebidovcom a Kontúrovcom prípravu stretávky vyfúkol Braňo vvv, ktorý sa pri túlaní po Bugárlande stretol s Krtíkom a Lángošom. Slovo dalo slovo, romantické miesto nakoniec objavil Milan. Termín sme museli prispôsobovať zahraničným Slovákom z Kanady, ktorí prišli na rodnú hrudu minúť ťažko zarobené kanadské doláre.

Stretli sme sa teda nakoniec v dňoch 22. až 24. júna v skromnom počte, ale zato po prvý raz aj so psom, ak ten Artieho obor ešte patrí do spomínanej kategórie. Po prvý raz, ak si dobre pamätám, sme bývali v jednotlivých chatkách a nie tutti frutti ako vždy a po dlhšej dobe sme sa sami aj starali o obsah svojich žalúdkov ( aj keď o ten tekutý sa staráme vždy) a musím uznať: hlavne zásluhou domácej pani Janky sme nehladovali.

Nebol by to Braňo, keby v sobotu nezorganizoval výhliadkový let na zrúcaninu hradu Gýmeš , nebol by to on, keby sa po ceste späť nestratil, našťastie v sprievode dvoch Ľubiek, ktoré si ho opatrovali, ako oko v hlave.

V nedeľu sme sa so slzami v očiach rozlúčili s perspektívou ďaľšej stretávky, o ktorú by sa mal postarať Artie kdesi vo svojej rodnej oblasti, ak jeho známy, ktorý má tú chatu do budúceho leta nezkrachuje. Všetci mu želáme priaznivé hospodárske výsledky.