A my že prečo bolo tak teplo - južnejšie sa totiž na Slovensku už ísť nedá. Chvalabohu nás organizátori nenútili chodiť po horách... to by sme sa nachodili. V takmer obvyklej zostave sme tentoraz prekvapili komárňanskú famíliu (privítali sme aj zopár stratených duší, ktoré si konečne uvedomili, že bez stretávky IRŠ fosílie žiť nemôžu). Obzvlášť príjemne bolo vo chvíľach, kedy nebolo komárov, bohužiaľ takých chvíľ bolo poriedko. Repelenty a alkohol však hmyz odpudzujú, takže dalo sa. Škoda, že nikto nemal dosť dlhé tágo, gule a stoly by boli. V nedeľu na výročnom sneme Jazykového ústavu Sandora Petofiho sme si spomenuli na zopár zabudnutých írečitých slov, odhliadnuc od Lidkinej poézie, ktorá skutočne vháňa slzy do očú.

Veni Vidi vypili sme (sa). Zlatý kľúčik sa zhmotnil do Napoleona, zmocnili sa ho Figurovci, takže o rok do videnia pod Poľanou.