Hovorí sa, že nad alkoholom ešte nikto nevyhral, a vraj vychodňare párkrát remizovali. Hrdzavé staré pažby na Východe vyhrali na celej čiare - v piatok o 22:00 sme vypili celý Tokaj. Ostal len Mikulov, nealko, tvrdé a pivo. Jak u Suchánků.

O to ľahšie sa nám v sobotu vstávalo - čakal nás medzinárodný výplav až do Sárospataku. Tých sľubovaných 800 metrov do prístaviska sme hravo zvládli (aj keď to nakoniec bolo 2,7 km). Pekné to tam majú tí Maďari - skoro ako u nás. Len tá cesta...

V podvečer sme zhrešili - byť na Tokaji a nenavštíviť miestne pivničky je vraj hriech. Aj sme chceli, ale asi nás tam už poznajú, že všetko vypijeme, tak sme pili bavorské, české a tuším aj slovenské pivo. Víno stále nebolo. Dlho nebolo. A keď bolo, tak len na koštovku. Zeptery tiež nakoniec neboli. Alebo hej ? Nebol som totiž na predvádzačke, keďže víno nepijem a nezaujímam sa oň. Sedel som radšej pri historicky prvej vatre na betónovom parkovisku a bavil sa pri pive s podobne zmýšľajúcimi.

V sobotu večer sa nám po dvoch desaťročiach podarilo zlomiť komárňanskú famíliu - na budúci rok opäť na juhu ale o tóm potóm.